Adela Vinczeová a Myslenie prvej ligy
...a o talentoch a silných stránkach
V polovici októbra sa chystám na seminár s názvom MYSLENIE PRVEJ LIGY. Občas prijmem pozvanie na takéto podujatie, lebo ma podobné témy zaujímajú. Domnievam sa, že žiaden seminár nikoho nespasí a viem aj to, že existuje veľa fanatických seminaristov, ktorí sa pretĺkajú prednáškami viac ako reálnym životom. Ale nie je na mne, aby som to posudzovala. Skrátka a dobre, kladiem si už teraz otázku, čo je to myslenie prvej ligy. A či vôbec myslenie je to, čo nás do prvej ligy dostane. Pretože môj osobný pocit je, že jedna z najzavádzajúcejších viet našej doby je: Myslím, teda som. To, že myslíme, ešte neznamená, že nám toto myslenie prospieva. Samozrejme – je to vec individuálna. Každý má tú populárnu duchovnú cestu inú, svoju.
Duchovná cesta je také časté atraktívne dvojslovie dnešnej doby, že už čakám, kedy takto premenujú Vajnorskú. Niekto sa ma pýta, lebo som prečítala pár knižiek a viedla zopár zaujímavých rozhovorov, že kedy som sa vydala na takúto duchovnú cestu, kedy som zmenila myslenie. Hovorím, že odjakživa. Všetci sme na duchovnej ceste, lebo nie sme len na tej Vajnorskej ako chodiace telíčka prekladajúce nohu vedľa nohy. Duchovná cesta pre mňa nie je len o čítaní kníh, o sedení na seminároch, ideálne v lotosovom sede. Táto cesta je za volantom, s rodinou, so sebou, v krčme, všade...
Celý článok si prečítajte tu.