Kto je Lucia Suďová, ako by si sama seba opísala?

 

Som mama, manželka, sestra, dcéra, priateľka, manažérka, koniarka. Som objavovateľka života v jeho farebnosti a komplexnosti. Výskumníčka duší vrátane svojej vlastnej. Vidím vo všetkých a na všetkom to dobré. Niekedy aj záchranárka J

 

Čo dnes robíš a prečo?

Venujem sa bankovníctvu, už 17 rokov. Pracujem v Tatra banke a Raiffeisen banke. Prešla som niekoľkými oddeleniami a pozíciami, a to čo ich spája sú inovatívne zmysluplné riešenia Lucia pracuje v bankovníctvepre klientov, riadenie veľkých zmien, rozvoj a riadenie ľudí. Riadila som celý ekosystém vydávania platobných kariet, neskôr všetky produkty Tatra banky ktoré ponúkame v sieti pobočiek – vrátane úverov, depozít, bankopoistiek, kariet, všetky. Bola som v rámci rotačného programu manažérov aj Regionálnou riaditeľkou pre 17 pobočiek v regióne Žilina. Od marca 2014 doteraz som riadila Raiffeisen banku. Narástli sme z 12 na 64 pobočiek počas môjho 3,5 ročného funkčného obdobia. A teraz sa posúvam zasa trošku do inej sféry, aj keď spolu veľmi súvisia, budujem nový tím transformácie a internej komunikácie pre Tatra banku a Raiffeisen banku. Popri tom sa učím veľa nových vecí z mimo bankového sveta. Jednou z tém, ktorá ma veľmi zaujala a dlhodobo sa jej venujem ako koníčku, ktorý prepájam aj so svojou prácou, a to je Fashion terapia. Je to typológia osobnosti spojená s módou, štýlom a obliekaním.

 

Robila si a robíš iba to, čo ťa baví a dáva ti zmysel?

Dávam si záležať na tom, aby to, čo ma baví a dáva zmysel, bola väčšina toho čo robím. Ale samozrejme robím aj veci, ktoré treba a nebavia ma, ale taký je život. Nemôže nás úplne všetko baviť. O tom to nie je podľa mňa. Je to o rovnováhe.

 

Čo je tvoje krédo, motto alebo životná filozofia?

motto Lucie SuďovejNeviem, či by som to nazvala krédom, lebo to mi pripomína niečo, čo má byť „vytesané do kameňa“. Ja nemám také veci. Som otvorená všetkému, čo prichádza do môjho života. Riadim sa tým, čo vnímam, že potrebuje moja duša a telo. Vedome rozvíjam a zdvíham úroveň  svojho vedomia. A snažím sa riadiť podľa rady jednej múdrej Harvardskej profesorky Frances Frei: try little bit of everything and see how it vibrates.

 

Poznáš tvoje talenty podľa metodiky Gallup. Aká bola tvoja reakcia, keď si spoznala výsledok?

Že som to naozaj ja, a že som rada, že tento test funguje 🙂 . Zaujal ma názov talentu „Connectedness“ (slovensky Prepájajúca), je to dobrý a výstižný popis. Tento som ešte doteraz nepočula na seba v takomto rozsahu, ale sedí to, keď som sa nad tým zamyslela. Parciálne som to samozrejme vnímala. Znova som si uvedomila, ako mám rada svoj život, a že som vďačná za to, aké talenty som dostala.

 

Ako ti pomáhajú TALENTY v tom, čo robíš?

Veľmi. Staviam na nich. Ale samotné by mi nestačili. Zlaďujem ich s tým, v akom prostredí som, získavam skúsenosti. A potom to všetko kombinujem. Keď robím veci, na ktoré mám talent, idú mi ľahšie, od ruky, generujú energiu a radosť. Môj „achieverský“ (AchieverGallup-talentyProduktívna) talent mi pomáha dosahovať ciele, ktoré si stanovím, nech sú aj ťažké. Ale má aj tienistú stránku, ktorú potrebujem riadiť, a to je, aby to nebolo za každú cenu. Pozitivitaaktivátorský talent ma predurčujú k začínaniu/štartovaniu nových vecí, projektov, úloh, aj v čase, keď im ešte možno málokto verí a málokto si vie predstaviť, ako skončia. Keď u niektorých iných ešte prevažuje skepsa alebo obava, ja so svojou pozitivitou to viem uchopiť, ak tomu verím a vidím v tom zmysel. No a to že mám talent na učenie sa (Learner), to ma sprevádzam celým životom. Ja na sebe vnímam toto veľmi silno, a často aj kolegom v banke hovorím, že ak treba ja sa viem naučiť hocičo do čoho sa naozaj pustím. Nerobím hrubú čiaru medzi tým, čo manažér robí alebo nerobí, medzi tým, čo robí špecialista na platobné karty alebo na úvery alebo pracovník na pobočke. Ak na dosiahnutie zmysluplného cieľa potrebujem novú znalosť, viem ju rýchlo získať. Mám v sebe vytrvalosť a zvedavosť zároveň. Mám aj také talenty, ktoré ešte čakajú na ďalší rozvoj a cítim, že ešte príde ich čas. Je to najmä môj hudobný talent pre spev a hru. Ako dieťa som veľa spievala a hrala, a to sa v dospelosti dostalo do úzadia. Napriek tomu v aute a doma veľa a rada spievam. Relaxujem pri tom.

 

Ako vnímaš dnešný online svet vzdelávania?

Páči sa mi to, ak to má mieru. Vnímam, že je to dobré, ale aj ten osobný kontakt je dôležitý. Je skvelé, že dnes už sú nové formy vzdelávania, kde sa ľudia môžu navzájom vidieť aj počuť, kolaborovať, zdieľať, aj keď je každý úplne na inom mieste. Nedávno som absolvovala postgraduálne štúdium na Stanfordskej univerzite v USA. Bol to náročný rok. Študovala som po nociach a po víkendoch, skúšky sme mávali v noci, pretože oni mali deň keď my noc, kvôli časovému posunu. Bola som užasnutá, čo všetko je už možné. Mali sme program, kde som si naprogramovala svojho avatara – Luciu. Obliekla som ju, vybrala jej farbu vlasov a takto som chodila do virtuálnej školy, triedy, stretávala sa s profesormi a spolužiakmi. Raz sa mi stalo napríklad to, že som trafila do úplne inej triedy a bola na úplne inej hodine, ako som mala byť J. Cez online sme robili teamové úlohy s ľuďmi, ktorí boli roztrúsení po celom svete – USA, India, Európa… 2-ročný kurz som takto zvládla za rok bez toho, aby som musela tráviť veľa času mimo domov a mimo prácu.

 

Čo si študovala, akú školu, bola to tvoja vysnívaná škola alebo odporúčanie rodičov?

Vyštudovala som Ekonomickú univerzitu v Bratislave, odbor bankovníctvo. Angličtinu som študovala na Slovensku aj v Londýne, priamo v London Study Centre. Absolvovala som veľa rôznych odborných bankových aj rozvojových tréningov a kurzov. Medzi také, čo ma najviac obohatili radím napríklad 7 návykov skutočne efektívnych ľudí, Leadership, tréning s televíznym moderátorom o tom, ako sa vyjadrovať na kameru.

Moji rodičia ma viedli k štúdiu a podporovali ma. Vnímala som, že majú vysoké nároky na môj výkon v škole, aj keď v skutočnosti som to bola aj ja sama, kto tie nároky na seba kládol. Od strednej školy som vedela, že ja budem niečo robiť s peniazmi. Vnímala som, že ten finančný ekosystém nechápeme ako ľudia úplne správne. Peniazom sme dali rôzne škaredé prívlastky, považujeme ich za špinavé a zlé a pritom to tak vôbec byť nemusí. Ja vnímam peniaze ako nástroj na tok hojnosti.

 

Ako si dobíjaš svoje baterky?

deti z UgandyNiekedy sama, niekedy s rodinou, či priateľmi. Často v prírode, s koňmi, prechádzkami v lese, rada chodím na huby. S dcérkou sa učíme nové veci a pri tom relaxujeme – jazdíme na koni, hráme golf (minulý rok sme získali zelené karty), potápame sa (urobili sme si kurz scuba divingu tento rok), plávame, milujem wellness, masáže. Venujem sa charite, tá ma tiež dobíja veľmi. Tento rok som bola ako dobrovoľníčka niekoľko týždňov v Ugande. Mám tam už aj „na diaľku adoptované“ 2 detičky, ktoré finančne podporujem, aby mohli chodiť do školy a mali čo jesť.

 

Ako vyzerá tvoj bežný deň?

Bežný pracovný deň vyzerá tak, že ráno si sadnem do auta a zhruba hodinu a pol cestujem z domu do práce, keďže bývame na farme s koňmi pri Skalici. Beriem si do auta raňajky, čo môžem zjesť po ceste. Vybavujem telefonáty, spievam si, chystám sa mentálne na povinnosti, ktoré ma čakajú, triedim si priority. Potom mám väčšinou stretnutia s ľuďmi, s ktorými pracujeme na úlohách, s mojím tímom, s manažérmi v banke, s kolegami. Pomedzi to vybavujem maily, a vlastné úlohy. Večer si chodievam zacvičiť jogu alebo do fitka. Potom zasa cestujem domov, popri tom bilancujem deň a zasa spievam.

 

Máš svoje denné rituály?

Každý deň sa spýtam mojich najbližších, či už doma alebo v práci, ako sa majú. Čo sa deje, čo im spôsobuje radosť, či starosť. Jem vyváženú stravu – sacharidy, bielkoviny, tuky a veľa zeleniny. Už mám odhad, koľko čoho. Pravidelne. To chce veľa disciplíny. Rituál je aj to, že sa starám o svoje telo aj dušu. V rámci cvičenia mám cieľ  100 minút cardio za týždeň, 2-3 krát fitko alebo joga. V rámci duše si pestujem rituály spojené s očisťovaním svojho tela od nahromadených nespracovaných emócií, na čo používam metódu Cesta. Každý deň sa vedome vpravujem do vnímania prítomného okamihu.

V tomto momente niektoré rituály išli nabok vedome, nahradila som ich viacej učením a prácou, ale idem sa k nim postupne znova vrátiť.

Cez víkend máme rodinné rituály, spoločné bohaté raňajky, rozhovory o živote, sobotný pohár vína večer pri dobrom filme a spoločné výlety.

 

Aké talenty si si pri výchove tvojich detí u nich všimla?

Dcérka je veľmi umelecky talentovaná, idú jej jazyky, krásne maľuje a má hudobný talent. V škole jej ide zatiaľ všetko. Je zvedavá, a nerada sa hýbe J. Momentálne vidím na nej, že nasáva nové vedomosti a skúsenosti z každého možného zdroja. To pozorujeme veľmi starostlivo a rozprávame sa o tom.

 

Máš svoj sen, víziu alebo ďalší cieľ?

sny LucieMám ich veľa. V práci je mojou víziou podporiť banku v tom, aby bola prestížnym zamestnávateľom aj pre mladú generáciu ľudí, aj pre existujúcich zamestnancov, aby ich bavilo chodiť do práce, aby sa tam dobre cítili. V súkromí chcem rozvíjať svoj projekt Fashion terapie a dostať túto tému k čo najviac ľuďom. Rozbehla som aj charitatívnu zbierku na pomoc klinike v Ugande.

 

Kto je tvojim vzorom, ktorý ťa inšpiruje?

Nemám jedného. Vo všeličom sú to rôzni ľudia. Moji rodičia, rodina,  Matka Tereza, môj šéf Michal Liday, priatelia, kolegovia, učiteľ jogy, Táňa Havlíčková, Brandon Bays a mnohí ďalší.

 

Máš svoju obľúbenú knihu, ktorá ti utkvela v pamäti alebo ti pomohla v živote?

Mám veľmi rada knihy a je ich toľko, že vybrať jednu sa nedá. Od Roberta Fulghuma mám rada takmer všetky, spomeniem „Všetko, čo potrebujete vedieť ste sa naučili v materskej škole“. Mám rada diela behaviorálneho ekonóma Dana Arielyho a sociologicko–ekonomické sondy od Malcolma Gladwella. Z kníh o joge sa mi páči najviac Yoga mala od Patthabi Joisa. Najnovšie sa chystám študovať staročínsku knihu Premien – I-ting. Mam osobitnú knižnicu len pre knihy o koňoch. Z týchto autorov mam najradšej Marka Rashida a Raya Hunta.

 

Lucia, ďakujem za krásny a inšpiratívny rozhovor. Ďáša

 

Share This