Všímate si aj vy mladých, ako sa držia za ruky, ako sa k sebe túlia, prejavujú si nežnosti a zamilovanosť okolo nich cítiť na kilometre?

Ich rukyprepletené ako klbko a jeden druhému sa vpíjajú do očí, sú k sebe pozorní a sú veľmi šťastní?

A všimli ste si starších manželov alebo páry, akú oni vyžarujú náklonnosť?

Ja si tieto veci veľmi všímam, presnejšie povedané, vťahuje ma do deja moja silná stránka „Zvedavosť“. A aj to, že mám s manželom taký vzťah, že podobné správanie je pre nás cudzie.

Mladosť a jej príchuť

Tento rok na dovolenke bolo okolo mňa veľmi veľa párov, mladých i starších, a tak som mala možnosť pozorovať (som predsa „Input – Zvedavá), ako sa k sebe chovajú.

Mladí ľudia  sa zvyčajne od seba neodtrhli a boli stále plní radosti, energie a pozorností jeden voči druhému, čo im evidentne robilo nesmiernu radosť. Spoločne sa neustále rozprávali, smiali a hodiny sa jašili vo vode. Ako malé deti. Bola radosť sledovať nielen ich konverzáciu, ale všetko, čo robili. Bolo to plné dobíjajúcej energie a všetko to malo príchuť šťastia a naplneného vzťahu snov.

Sherlock Holmes v akcii

Sherlock Holmes v akciiOtočila som môj pohľad na opačnú stranu pláže a začala som sledovať jeden starší manželský pár, ktorý som si všimla už vtedy, keď prichádzali na pláž. Bavili sa iba stroho, krátkymi vetami, bez náznaku emócie. Hovorili iba o tom, či sa napijú vody, kto z nich sa pôjde okúpať a kedy pôjdu na obed. Za celé dve hodiny môjho „holmesovského“ pozorovania sa ani raz spolu nezasmiali, neobjali a nijako si neprejavili náklonnosť.

Stratená radosť

Po obede sa vrátili a ich spôsob spoločného zdieľania času sa vôbec v ničom nezmenil. Večer sme sa vybrali s Oliverom prejsť sa na promenádu, ktorá bola plná ľudí, či už mladých alebo starších. Žiaľ, pri tých starších to, čo som videla cez deň na pláži, sa tu iba potvrdilo.

Partneri sa držia za rikyMladí ľudia sa bavili a držali za ruky. Staršie páry mlčky kráčali, každý bol zamyslený a rozhovor bol minimálny. A radosť? Tú zrejme nechali v apartmánoch alebo v hotelovej izbe.

Nedalo mi to, ani keď sme si sadli do kaviarničky, ktorá bola úplne plná. Bolo tam viac starších ľudí, či už manželských párov alebo partnerov.

Ďalej som pozorovala, ako sa títo ľudia rozprávajú a ako si vzájomne prejavujú náklonnosť. Bol už večer, všetci boli vyobliekaní a už samotné sedenie pri mori so sviečkami na stoloch navodzuje romantickú atmosféru, vhodnú pre lásku a utužovanie vzťahov.

Stretla som sklamanie

Musím sa priznať, že som bola veľmi sklamaná. Všetci, čo sedeli v tejto „prímorsko-sviečkovej“ kaviarni, buď pozerali do svojich mobilných telefónov alebo si za celú hodinu, čo sme tam sedeli, nepovedali skoro ani slovo. To jasne signalizuje, že staršie páry väčšinou neprejavujú skoro žiadne emócie alebo náklonnosť jeden voči druhému.

Prečo a kde sa to stratilo?

Z kaviarničky sme s Oliverom išli na pláž, aj keď už bolo 22 hodín, pretože je to náš pravidelný večerný rituál. O tomto čase už na pláži  skoro nikto nie je, je tam však „unikátny“ vzduch a príjemné prostredie. Iba šumenie mora a MY. Mne stále išiel v hlave film z kaviarne, a tak sme začali spolu debatovať o tom, KDE sa stratila náklonnosť, radosť a vášeň vo vzťahoch starších párov.

Pred viacerými rokmi, keď tieto „páry z kaviarne“ začali spolu „randiť“, tak určite vyhľadávali každú príležitosť, aby mohli byť spolu. Tešili sa na každé stretnutie, na ktorom si vzájomne prejavovali náklonnosť – dotykmi, držaním sa za ruky a nežnými bozkami a rozprávaním sa. Dnes, keď sú partnermi, manželmi už dlhšiu dobu, KDE stratili vášeň, nežnosť , pozornosť jeden voči druhému? Prečo a ako sa to stalo? Veď sú to stále tí istí ľudia, ktorí sa kedysi zamilovali, a ktorí si jeden druhého SAMI zvolili za svoju životnú lásku a partnera.

Náš „výročník“

náš "výročník"Toto moje pozorovanie vnímam oveľa citlivejšie, pretože 13. septembra je náš jubilejný dátum – VÝROČNÍK – ako ho s Oliverom voláme. V tento deň oslavujeme 14 rokov, čo sme spolu. V našom vzťahu sa však rokmi NIČ nezmenilo. Nášmu unikátnemu vzťahu neubral na kráse a slobode ani sobáš, ktorý sme mali pred 9 rokmi. Naše prejavy náklonnosti, objatia, dotyky a komunikácia je na dennom programe. Ale ešte snáď vo väčšej hĺbke a intenzite, ako to bolo na začiatku.

Náš „vzťah snovbudujeme, ale nielen tým, že poznávame a rozvíjame naše unikáte talenty. Ale aj prostredníctvom našich rituálov, ktoré DENNE robíme, a to bez výnimky.

Lístok s rituálom

Veľmi rada by som tým ľudom, čo som pozorovala, dala do ruky lístoček s receptom alebo lepšie povedané s našim overeným rituálom pre „vzťahy snov“. Ale isto chápete, že by to asi nepochopili a by ma „niekam“ poslali. Preto som sa rozhodla zdieľať tieto „naše rituály“ s vami. Pre inšpiráciu všetkých partnerov  – k jednoduchým a unikátnym krokom. Pretože bez dobrých vzťahov nás obchádza to najkrajšie a najčarovnejšie v živote človeka – šťastie.

Štyri rituály

  1. Ráno, keď sa zobudíme, nevstaneme z postele skôr, pokiaľ sa aspoň na 5 minút neobjímeme a nepobozkáme. A ďakujeme. Za toto nádherné ráno a nádherné objatie.
  2. Večer, keď vybavíme všetko, čo sme si počas dňa naplánovali, sadneme si spolu buď na verande alebo v obývačke a intenzívne sa rozprávame. O tom, aký sme mali deň, čo sme zažili, čo nás počas dňa stretlo, čo nás potešilo a za čo sme vďační. Nie je večer, aby sme neabsolvovali náš rituál. Pokiaľ sa večer neporozprávame, nejdeme ani spať, aj keď by bola pol noc, či 3 hodiny ráno.
  3. Večer ideme spoločne do postele a znovu opakujeme náš ranný rituál – objímanie sa a ďakovanie.
  4. Pretože spolu podnikáme, trávime obvykle takmer celý deň spolu vo firme. Občas sa v priebehu dňa vyskytujú situácie, kedy musím ísť jeden z nás niečo vybaviť. Je úplne jedno, či je to 1 krát alebo 5 krát za deň. Vždy sa odprevadíme, rozlúčime, objímeme, pobozkáme a povieme si, ako veľmi sa máme radi. Dokonca sme naše objímanie počas dňa aj vylepšili. Pretože som o dosť menšia, ako Oliver, postavím sa na prvý schodík na našom schodisku, čo nám umožní hlbšie a vrúcnejšie sa objať a pobozkať.

Nestihla som to 🙁

Skúste to aj VY – vždy, keď odchádzate od svojho partnera, detí alebo blízkych, ktorých máte radi, a na ktorých vám záleží – povedzte im, ako ich máte radi a objímte ich. Zdôrazňujem to aj preto, lebo nie vždy to musíte stihnúť. Ani ja som žiaľ „nestihla“ odovzdať všetky objatia môjmu synovci, lebo som si myslela, že máme spolu ešte „more“ času. Život to ale zariadil inak, a síce tak, že to dnes už neviem zmeniť. Znamená to, že už viac nemám možnosť objímať ho.

Uvedomme si to skôr, ako niekoho stratíte a tým už nikdy nebudete mať možnosť vrátiť to späť. Na „vzťahy snov“ a prežívania naplnenej lásky skutočne stačí tak „málo“. Každé ráno vstať s úsmevom a objatím.

Share This